Kivi
Vitajte na stránke tropickeovocie.weblahko.sk v sekcii Kivi
Úpravu tohto bloku zahájite dvojklikom...
Kivi
je vďaka svojmu obsahu väčšiny vitamínov a nízkej kalorickej hodnote ideálnou potravinou. Je výživnejšie než ktorékoľvek iné ovocie. Obsahuje až 10-krát viac vitamínu C ako jablká alebo citróny (podľa druhov 50, 100 až 300 mg/%). Ďalšie vitamíny, ktoré kivi obsahujú, sú B1,B2,E a karotén. Obsahujú aj železo, fosfor, horčík, draslík a vápnik (oveľa viac ako banány). Neobsahujú sodík ani cholesterol. Výživná hodnota 100 g dužiny kivi je 277 joulov.
Kivi má tonizujúce a stimulačné účinky. V lekárstve sa aktinídie používajú už odpradávna, a to predovšetkým na posilnenie organizmu pri fyzickej a psychickej únave. Už starí Číňania používali plody kivi na liečenie rozličných, i vážnych ochorení.
S kivi prežijete zimu bez chrípky
Ovocná vitamínová bomba má meno kivi. Prešla dlhú púť z Ázie cez Nový Zéland až k nám. Kivi je v Európe známe len krátko, ale získava si čoraz väčšiu obľubu. Jeho prednosťou je obrovské množstvo vitamínu C, chuť pripomínajúca mix jahôd, egrešov a banánov a veľkosť podobná vajíčku. Jedia ho malí aj veľkí, je chutné surové, na koláči alebo v šaláte.
Kivi je popínavá, dvojdomá, drevitá liana s opadavými listami. Rastlina síce pochádza zo subtropického pásma, ale existujú odrody, ktoré sa dajú pestovať aj u nás na teplých južných svahoch, najčastejšie vo vinohradníckych oblastiach alebo v skleníkoch. Rastlina je dvojdomá. Výhony dokážu dorásť za jednu sezónu do dĺžky až 6 metrov, preto je potrebný pravidelný rez. Listy sú tmavozelenej farby veľkosti 10 - 15 cm, kvety malé, červené. Rastlina znesie mráz až do mínus 10 °C, maloplodé odrody vydržia krátkodobý mráz až do mínus 40 °C.
Ker začína plodiť vo štvrtom až v piatom roku života a nezriedka je to až niekoľko desiatok kilogramov na jeden ker. Ovocie tvarom pripomína vajíčko, má tmavohnedú alebo tmavozelenú tenkú šupku pokrytú chĺpkami. Existujú aj maloplodé zelené alebo červené varianty bez chĺpkov, majú lahodnú chuť a konzumujú sa aj so šupkou. Odroda s názvom Zlaté kivi má tvar kvapky, je však oveľa sladšia a aj drahšia ako hnedé kivi. Jeho nevýhodou je vyššia náchylnosť na otlačenie, preto sa musí zberať výhradne ručne.
História
Kivi vždy nemalo názov kivi. 
Jeho dráha sa začala v dnešnej Číne. Tam sa volá Yang Tao, čo v preklade znamená jahodová broskyňa, Európania mu hovorili čínsky egreš. Za hranice Číny sa kivi dostalo až začiatkom 20. storočia vďaka misionárom, ktorí priviezli niekoľko sadeníc.
Rastlina sa ujala a dobre pestovala a dostala aj nové, podľa niektorých atraktívnejšie meno po nelietajúcom novozélandskom vtákovi kivi. V polovici 20. storočia bol Nový Zéland na 1. mieste vo vývoze kivi. Dnes ho predbehlo Taliansko, pestuje sa vo veľkom aj v Čile, vo Francúzsku, v Japonsku a USA.
Využitie
Kivi sa po ošúpaní chlpatej šupky používa na priamu konzumáciu, pripravujú sa z neho aj nápoje, prípadne sa môže spracovať tepelne do zákuskov alebo na marmelády. Šupka kivi nie je toxická a komu neprekáža, môže ovocie konzumovať aj s ňou, výhodou je, že len zriedka sa ošetruje chemicky.
Kivi sa výborne hodí do ovocných a zeleninových šalátov alebo na prípravu dipov. Je plné vitamínu C, je preto vhodné na konzumáciu v zimných mesiacoch, keď je jeho prirodzený prílev v čerstvom ovocí a zelenine obmedzený. V menšej miere obsahuje aj vitamíny radu B, z minerálov horčík, fosfor a vápnik. Posilňuje látkovú výmenu, dobrú náladu, tvorbu hormónov, pomáha spevňovať cievy. Je výbornou prevenciou pred chrípkou a nachladnutím.